Monarchia.sk

Sociálny tlak

Každý človek začne pochybovať o svojom zraku a sluchu, ak vidí a počuje niečo iné, než všetci ostatní. Aj v prípade, že všetci rozmýšľajú inak, začne jednotlivec pociťovať neistotu voči svojmu úsudku a svojej mysli. Tento psychologický mechanizmus má svoju prirodzenú logiku, podľa ktorej viac očí lepšie vidí a viac hláv má viacej rozumu – inak povedané: riziko neblahých následkov vplyvom určitej poruchy – napríklad poruchy zrakového vnímania – sa u jednotlivca znižuje úmerne s pribúdajúcim množstvom vzájomne komunikujúcich jednotlivcov (diverzifikácia). Preto svoje názory korigujeme podľa názoru väčšiny; kam ide väčšina, tým smerom to láka aj nás; ako sa rozhodne väčšina, to považujeme za správne. Problémom rýdzo ľudským je, že človek dokáže sociálny tlak aj účelovo vytvárať. Stačí, ak sa skupina ľudí dohovorí, že budú pred niekým jednotne predstierať nejakú nepravdu; napríklad, že vidia niečo iné.

Ako dokáže sociálny tlak, hoci umelo vyvolaný, zneistiť človeka a ovládnuť jeho myslenie, bolo vidieť v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa konali monsterprocesy s tzv. protištátnymi živlami. Súčasťou týchto súdov bolo organizovanie petícií, v ktorých robotníci v znárodnených podnikoch žiadali smrť pre obžalovaných. Masmédia túto akciu patrične zveličili, a urobili z toho akoby „spontánny prejav vôle väčšiny národa“. Na obžalovaných nešťastníkov tento umelo vytváraný sociálny tlak mal taký zdrvujúci účinok, že nielen uverili v svoje previnenie, ale dokonca niektorí sami chceli pre seba najvyšší trest.

Štáty s takzvanými demokraciami sú prostredím, kde sa sociálny tlak využíva (resp. zneužíva) k mocenským cieľom v absolútnej miere. Človek je tvor spoločenský, a teda stádovitosť má danú pudovo. Avšak u nikoho nie je evolučne vyvinutý aj inštinkt pre rozpoznanie manipulácie v dôsledku umelo vytváraného sociálneho tlaku. Lepšie na tom sú len jednotlivci, ktorí majú vo svojej povahe určitú tvrdohlavosť, vzdorovitosť, sklon k individualizmu ... . Ibaže takých je len malá časť voličskej základne. Z toho dôvodu výsledky volieb (referend) sú viac-menej závislé na ľuďoch, ktorí disponujú možnosťami kontroly nad stádovým efektom. Stádo je cielene navádzané a ignoruje, že ho niekto anonymný vedie hoci aj na porážku.

Spôsob klamania pomocou umelo vytváraného sociálneho tlaku sa stal normou práve z dôvodu svojej vysokej účinnosti. Každá z techník spočíva v snahe lživo presvedčiť, že spoločenský pohyb určitým smerom je silný, veľký, väčšinový, masový. Takou tou najjednoduchšou klasikou je uviesť do novín napríklad „Bratislavčania nechcú most“, bez číslovky „dvaja“: Dvaja Bratislavčania nechcú most. Alebo kamera nasníma niekoľko málo aktivistov s transparentmi. Následne je toto zinscenované divadlo medializované ako vyjadrenie názoru väčšiny obyvateľstva daného mesta (štátu). Prieskumy verejnej mienky, rôzne hitparády, rebríčky, ... sú akoby nástroje určené pre šírenie lží o postojoch väčšiny. Technikou „valec“ sa vzbudzuje vo verejnosti dojem, že ideológia, armáda, argumenty, štátna moc, životný štýl, oblečenie, ... sú tak žiadané, silné, pravdivé, humánne, zdravé, prospešné pre ľudstvo, spravodlivé, pokrokové atď., že nejestvuje nič, čo by ich mohlo zastaviť v postupe, hoci pomalom, ale vytrvalom. Logikou stádovitosti je neprekážať v ceste kladením odporu – najmä ak je valec nezastaviteľný – , ale pridať sa k väčšine, väčšej sile. K mediálnej propagande sú tu využívaní takzvaní „názoroví vodcovia“, ktorí ťahajú tento pomyselný valec. Sú to oklamané, podplatené alebo vydierané osobnosti kultúry, vedy a spoločenského života, ale aj vymyslené identity, medializované ako ochotné dať aj svoj život za „správnu vec“. Ďalší spôsob podvodu využíva fakt, že menšia časť populácie trpí rôznymi duševnými poruchami, buď vrodenými alebo v dôsledku úrazu mozgu, choroby alebo v dôsledku staroby. Štátnej moci nepohodlný, hoci väčšinový názor je zosmiešňovaný a pripisovaný práve tejto okrajovej skupine obyvateľstva, napríklad pomocou trollov v diskusiách alebo nastrčených hercov spolupracovníkov. Tí sú verejnosti vystavovaní ako predstavitelia tej „zlej“ verejnej mienky a zároveň zaraďovaní do kategórie pomätencov, presvedčených o existencii lietajúcich UFO a podobne. Takto je vytváraný vo verejnosti falošný obraz, že nežiadané politické zmýšľanie má iba malá, duševne chorá časť populácie. A naopak, tie „správne“ názory patria hlavnému – väčšinovému spoločenskému prúdu.
Obchodné organizácie pre navýšenie svojich tržieb taktiež využívajú stádový efekt. Možnosti k tomu majú najmä tam, kde sa sociálny tlak prirodzene v spoločnosti vyskytuje. Napríklad pri odievaní sa. Výrobcovia pomocou reklamy vytvárajú neustále nové módne trendy, a nútia tým najmä tú konformnejšiu – vplyvu viac podliehajúcu časť populácie (deti, ženy, mládež) k spotrebe vyššej, než by za iných okolností bola. Reklamou sa dá ovplyvňovať nielen predajnosť tovaru, ale aj neziskové oblasti, akými sú: životný štýl, kultúra, politika a ostatné sféry života. V zmysle zásady „viac múch jednou ranou“ sa pri propagovaní tovaru (a/alebo služby) nezriedka súčasne propagujú aj iné témy. Niekedy veľmi nenápadným, rafinovaným spôsobom, aby si konzument nepovšimol, že spolu s tovarom sú mu podsúvané napríklad politické idey. Viac o publik relations TU.

« späť